Slovenská vedkyňa Mária Bieliková, sa snaží zmeniť trend, kedy mladé talenty utekajú zo Slovenska za príležitosťami do zahraničia a dať im dôvod, aby ostali a zároveň sa z cudziny ďalší vracali. Aj vďaka jej dlhoročnej práci a iniciatíve došlo k zatiaľ najväčšej investícii zo súkromného sektora do základného výskumu a rozvoja, ktorá má za následok vznik Kempelenovho inštitútu - na Slovensku úplne nevídaného projektu. Ten prepája kapacity z akademickej pôdy s firmami, aby prinášal široko využiteľné a do praxe aplikovateľné riešenia v oblasti IT. Zaujímalo nás, ako môžu firmy a univerzity s inštitútom spolupracovať, ako vytvoriť inšpiratívne prostredie pre talenty aj na Slovensku, akí ľudia zapadnú do tímu KInIT a či vedci občas zájdu na pivo.
So svojimi niekdajšími kolegami z FIIT STU ste založili prvý nezávislý inštitút pre výskum inteligentných technológií, Kempelenov inštitút inteligentných technológií (KInIT), aby ste spojili „najlepšie hlavy“ z akadémie a firiem. Ako vznikol tento nápad?
O výchovu talentov a lídrov v oblasti informačných technológii sme sa snažili dlhé roky. Už dávnejšie sme pochopili, že ľudia - charakterní, angažovaní, podnikaví a zároveň odborne zdatní na úrovni expertov v určitom odbore - sú pre krajinu dôležití. Zo Slovenska sa za posledných 10 - 15 rokov zo sociálnej poisťovne odhlásilo viac ako 300-tisíc ľudí, mnohí z nich práve informatici. S tým treba niečo robiť. Situácia v minulom roku (pandémia COVID-19 v 2020, pozn. autora) vytvorila príležitosť vybudovať pre Slovensko nový prvok v ekosystéme výskumu a vzdelávania. Zatiaľ čo v zahraničí takéto inštitúty fungujú už desiatky rokov, u nás prišla prvýkrát rozsiahlejšia investícia zo súkromného sektora do základného výskumu a rozvoja talentu. V lete minulého roku som už x-tý raz rozprávala ľuďom svoju víziu, ako by malo vyzerať prostredie pre rozvoj talentov. Myšlienka založiť Kempelenov inštitút vznikla úplne prirodzene z tejto potreby. Nech už realizujeme našu predstavu hocikde, dôležitá je spolupráca v rámci celého ekosystému, lebo chceme zmeniť odliv mozgov na ich cirkuláciu.
KInIT už od začiatku spolupracuje s firmami zvučných mien: Tatra banka, ESET, HUBHUB, Innovatrics, Softec a Seesame. Aké sú vaše ambície a najbližšie plány s inštitútom?
Hlavným cieľom Kempelenovho inštitútu je sústreďovanie a cirkulácia talentu, čo je kľúčové pre inovácie, zvyšovanie konkurencieschopnosti a vlastne pre akúkoľvek činnosť. Spoločnosť by sa tak vedela lepšie postarať o tých, ktorí to potrebujú. Na Slovensku je náš prístup unikátny práve v tom, že prepája vynikajúce kompetencie výskumníkov so skúsenosťou v akademickom sektore s inovatívnymi firmami, ich potrebami a skúsenosťami. V prvých mesiacoch sme aj v spolupráci so slovenskými univerzitami a Slovenskou akadémiou vied, ako aj zahraničnými výskumnými pracoviskami, vytvorili strategický plán, identifikovali kľúčové iniciatívy a podali sme žiadosti o prvé výskumné granty.
„Som hrdá na to, že sa nám podarilo spustiť doktorandské štúdium v spolupráci s Fakultou informačních technologií VUT Brno, štyrmi inovatívnymi firmami a šiestimi vedcami svetového formátu z kvalitných zahraničných univerzít a technologickej firmy.“
Víziou KInIT-u je priniesť svetovú kvalitu výskumu a vývoja v oblasti inteligentných technológií a informatiky a prepájať ho s privátnym sektorom tak, aby Slovensko a Európa boli úspešnejšie a konkurencieschopnejšie. V čom v porovnaní so zahraničím najviac zaostávame?
Slovensko dlhodobo slabo financuje výskum a málo podporuje investície do podnikania. Prejavuje sa to napríklad slabým zapojením do európskeho a svetového výskumu. Na druhej strane máme stále veľké množstvo excelentných ľudí ako vo výskume, tak aj vo vzdelávaní na všetkých stupňoch. Slovákom sa darí uplatniť aj na významných pozíciách v zahraničí. Talent sa nedá len tak zahubiť. Ak ale kvet príliš dlho nepolievame, len ťažko rozkvitne. Mnohí šikovní sa tak stanú priemernými alebo zo Slovenska odídu. Žiaľ, mnohokrát netušia, koľko zaujímavých príležitostí, prepojených aj so zahraničím, na Slovensku je.
S firmami som dlhodobo prepojená aj vďaka spoluprácam a zaujímavým projektom ešte z čias, keď som pôsobila na univerzite. Ale fakticky až založením slovak.AI a neskôr Kempelenovho inštitútu vidím, koľko naozaj zaujímavých príležitostí Slovensko ponúka.
„Niekedy mám ale pocit, ako keby sme boli celkovo málo sebavedomí a nevedeli nájsť cestu k excelentnosti.“
Svoju úlohu tu zohrávajú aj technológie. Podobne ako v prípade talentu, existujú obrovské rozdiely vo vývoji a používaní nových technológií. Máme firmy, ktoré majú potenciál dostať sa na špicu, ale ďalšie jednoducho zaostávajú niekoľko rokov za vývojom v okolitom svete a nemajú zvládnutú ani digitalizáciu. Treba sa sústrediť na tie firmy, kde je ľudský potenciál prinášať inovácie, maximálne ich podporiť, aby sa nebáli zainvestovať do svojej budúcnosti. Aj Kempelenov inštitút môže prispieť rozvojom výskumníkov a inovátorov vo firmách.
Dočítala som sa, že chcete prispieť k tomu, aby sa talent v oblasti informatiky mohol realizovať na Slovensku a mladí nemuseli odchádzať do zahraničia. Pozorujete v tejto oblasti nejaký progres?
V poslednej dobe sa vrátilo viacero Slovákov, ktorí študovali v zahraničí. To je dobrý signál. Verím, že sa im darí nájsť zaujímavé uplatnenie a že niekoľko z nich sa dostane aj do výskumu.
Aké opatrenia by pomohli tento trend spomaliť?
Je to veľmi komplexný problém. Podľa mňa je dôležitá systematická podpora všetkého životaschopného, čo dokáže vytvárať nové znalosti, inovácie, ale aj lepšie sa učiť na všetkých stupňoch. Treba prepájať a zároveň potláčať klanovú kultúru, ktorá je u nás pomerne rozšírená a pôsobí doslova deštruktívne. Jedným zo spôsobov, ako tento proces v oblasti výskumu a inovácií realizovať, je otvoriť sa, výrazne zapojiť zahraničných expertov a inšpirovať sa fungujúcimi mechanizmami v zahraničí. Ide naozaj o veľa.
„Nemali by sme našim deťom “prejesť” budúcnosť.“
Návrat Slovákov, či získavanie špičkových odborníkov a výskumníkov zo zahraničia, plánuje podporiť aj štát v Pláne obnovy. Snáď sa to podarí urobiť múdro a spôsobom, ktorý z tejto dôležitej aktivity nevylúči žiadny prvok ekosystému. Skostnatený systém sa totiž nedá zlepšiť naliatím financií. Dôležití sú ľudia. Na úspešných spoločnostiach vidieť, akú obrovskú úlohu hrajú motivovaní ľudia, ktorí sú pripravení na výzvy a neustále zmeny. Verím, že doktorandské štúdium v Kempelenovom inštitúte so zapojením špičkových vedcov zo zahraničia a inovatívnych slovenských firiem k tomu prispeje.
Okrem spolupráce s vysokými školami, plánujete v inštitúte spolupracovať aj s firmami. Predstavili ste víziu, že by firmy mohli zapojiť výskumníkov do vzdelávania vlastných zamestnancov. Mohli by ste nám túto myšlienku bližšie rozvinúť?
Výskum je základom inovácií. Mohlo by sa zdať, že stačí prevziať niečo už vymyslené. Čiastočne to na nejaký výsledok stačí. Vždy sa ale treba usilovať byť lepší a najlepší. A ak sa okolo vás niečo aj vytvára, nielen používa, prispieva to k zlepšovaniu každého naokolo a najmä prináša ďalšie príležitosti. Nedávny prieskum ukázal, že podniky, ktoré vlastnia práva duševného vlastníctva, majú v priemere vyššie príjmy na zamestnanca. V prípade malých a stredných podnikov je tento nárast od 20 až do takmer 70 %. Podobne lepšie si počínajú firmy so zamestnancami, ktorí vedia nejakú technológiu nielen nasadiť, ale jej aj rozumejú, prípadne vedia experimentovať a skúmať jej vlastnosti.
„V Kempelenovom inštitúte sa snažíme s firmami vytvárať také spolupráce, kde nielen my, výskumníci, realizujeme výskum a dodávame výsledky, ale spolupracujeme priamo so zamestnancami partnera. Tým sa učia oni aj my.“
Nemusíte byť vo všetkom špičkový odborník, ale čím väčší rozhľad máte, najmä z iných oblastí, tým je väčšia šanca, že vymyslíte nové zaujímavé veci a budete robiť dobré rozhodnutia.
Mnoho vedcov má určite záujem pracovať v tak výnimočnom tíme ako je KInIT. Podľa čoho si vyberáte kolegov?
Prvý výber nových kolegov nás čaká onedlho. Práve prebieha proces prihlasovania uchádzačov. Vyberať budeme spomedzi študentov – doktorandov - na FIT VUT Brno v externej forme štúdia a výskum budú realizovať ako zamestnanci Kempelenovho inštitútu. Na prvom mieste je u nás kultúra a prístup každého jednotlivca. Aby sme mohli naplniť naše ciele, musíme prioritne kultivovať prostredie dôvery, v ktorom ľudia radi pracujú. Výskum je úžasný v tom, že človek objavuje každý deň. Je v ňom obrovská dávka slobody a s ňou aj zodpovednosti.
„Pre mňa sú kľúčové dve vlastnosti každého kolegu v KInITe - otvorenosť a rešpekt.“
Dôležité sú, samozrejme, aj schopnosti a zručnosti na príslušnú pozíciu. Ale mnoho vecí sa dá naučiť, keď človek chce a má dostatok motivácie a prostredie, ktoré nielen inšpiruje, ale aj pomáha.
Zvyknete s kolegami tráviť čas aj po práci? Chodia vôbec vedci na pivo? 😊
Keď sa dalo, rozhodne áno. (Rozhovor sme realizovali počas lockdownu pandémie COVID-19, pozn. autora.) Už sme doma niekoľko mesiacov a všetci sa tešíme, keď sa stretneme aj na pive. Ja som pivo začala piť, až keď ma to pred cca 15 rokmi naučili moji skvelí doktorandi. Dokonca sme mali aj semináre o tom, ako pivo vyrábať a kolegovia vytvorili personalizovaný tutoriál o pive. :-) Niečo z neho sa zachovalo na stránke našej výskumnej skupiny ešte z univerzity: https://pewe.sk/ontoparty-archive/.
Momentálne je veľmi populárne oháňať sa firemnou kultúrou. Firmy ju využívajú v rámci svojho PR. Mňa by zaujímalo, akým spôsobom „robíte veci“ v KInIT-e, teda aká je Vaša firemná kultúra?
Kultúra je pre nás kľúčová. Nie pre komunikáciu, ale vnútorne. Excelentný výskum vyžaduje ľudí, ktorí dokážu vďaka svojej zvedavosti nielen prichádzať s prelomovými výsledkami, ale aj trpezlivo, dlhé hodiny, týždne, mesiace a niekedy aj roky pracovať, skúšať, experimentovať. Pritom treba držať krok so svetom, veľa sa učiť, veľakrát zlyhať a niekedy uspieť. Našou víziou je prispieť k rozvoju svetovej kvality zodpovedného výskumu v oblasti inteligentných technológií v strednej Európe vytvorením miesta, kde sa budú sústreďovať kvalitní a čestní výskumníci z celého sveta. “Vytvorenie miesta” je vo vízii kľúčové. Nie je to len fyzický priestor.
„Sú nám blízke hodnoty ako kvalita - sme nároční na seba a aj našich partnerov.“
Ďalej transparentnosť - poznatky, ktoré vymýšľame poctivo overujeme a prezentujeme transparentne, čestnosť - podporujeme férovosť v prístupe k ľuďom aj k dátam, diverzita - spolupracujeme s výskumníkmi rôznych disciplín, veríme, že iba rôznorodé pohľady môžu priniesť kvalitu a zvedavosť - hľadáme výzvy a tešíme sa každému novému poznatku. Naším cieľom je zvyšovať dostupnosť talentov na Slovensku, motivovať mladých schopných ľudí ostať na Slovensku a budovať si tu kariéru v silnom prepojení na medzinárodné prostredie. Chceme budovať prostredie pre excelentný, zodpovedný a viditeľný výskum, pôsobenie a výchovu najlepších výskumníkov v oblastiach s potenciálom transferu do praxe alebo pre rozvoj spoločnosti.
V inštitúte riešite témy ako informačná bezpečnosť, energetika, spracovanie prirodzeného jazyka, personalizácia e-commerce aj hoaxy. V posledných mesiacoch sa na internete šíria dezinformácie najrôznejšieho typu spojené s COVID-19, ktoré majú výrazný dopad na správanie ľudí. Na jednej strane je ťažké ovplyvniť šíriteľov týchto dezinformácií, na druhej strane inšpirovať ich prijímateľov k väčšej kritickosti a overovaniu zdrojov. Vedeli by ste naznačiť, ako plánujete túto problematiku uchopiť?
V súčasnosti sa venujeme skúmaniu vplyvu platforiem, ktoré odporúčajú obsah na šírenie dezinformácií, napríklad YouTube. Ako rýchlo sa človek dostane do tzv. filtračnej bubliny, keď ho odporúčací algoritmus uzavrie do jednej alebo veľmi malého počtu tém? Aké úsilie potrebuje na to, aby sa z takejto informačnej bubliny dostal von? Filtračné bubliny nemusia byť nevyhnutne zlé. Keď sa zaujímam o fotoaparáty a dostanem sa k ďalším zaujímavým videám o fotoaparátoch, môže to byť užitočné. Ak ale natrafím na video o tom, že zem je plochá a za chvíľu ma platforma uzavrie do bubliny s podobnými nezmyslami, môže to byť už dosť nebezpečné.
„Nikto netuší, ako veľké platformy fungujú, preto sme sa rozhodli ich skúmať a tak prispieť k lepšiemu porozumeniu týchto fenoménov s cieľom čo najviac pomôcť ľuďom vyhodnocovať informácie, ktoré sa k nim dostanú.“
V praxi sa zameriavate na modelovanie interakcie človeka s počítačom. Spomínate si na svoje prvé stretnutie s počítačom?
Prvé kontakty neboli ani tak s počítačom, ale so zariadením na dierne štítky v 1. ročníku štúdia na vysokej škole. Pracovali sme pri termináli, mali sme na to obmedzený čas. Program som viac-menej vyladila na papieri, než sa dostal do počítača. V poslednom ročníku štúdia som mala prvýkrát možnosť písať diplomovku na osobnom počítači. Na tie časy to bola veľká vec. Jeden spolužiak napríklad naprogramoval menu, čo už je dávno samozrejmosťou a nikto ho neprogramuje a my sme sa s úžasom pozerali, ako sa to menu pekne roluje. :-)
Vráťme sa ešte k modelovaniu interakcie človeka s počítačom a modelovaniu používateľov. Čo si pod týmto pojmom v praxi môžeme predstaviť?
Človek pri interakcii s počítačom zanecháva množstvo stôp - prechádza z jednej stránky na druhú, kliká myšou na určité elementy na stránke, presúva kurzor, niektoré položky preskočí, na niektoré klikne alebo sa pozerá na špecifické miesto na obrazovke. Okrem takejto implicitnej spätnej väzby poskytuje užívateľ niekedy aj väzbu explicitnú, keď napríklad vyjadrí záujem cez lajk alebo napíše komentár či vyplní dotazník. Skúmame charakteristiky interakcie, odhadujeme záujmy používateľa či rôzne stavy, v ktorých sa môže nachádzať, napríklad keď je zmätený a potreboval by pomoc. Vytváranie modelov používateľa sa využíva najmä na odporúčanie a prispôsobovanie stránky pre konkrétneho užívateľa. Je dôležité aj pre vylepšovanie samotnej aplikácie tak, aby z nej používatelia mali čo najväčší úžitok alebo aj zážitok.
Dnes je kontakt človeka s počítačom naozaj intenzívny, obzvlášť u mladšej generácie. Pozorujete, ako táto inteligentná mašinka modeluje používateľov?
Jedna stránka zobrazená dvom rôznym ľuďom poskytne každému iné informácie, a to bez ohľadu na to, že sa v danom okamihu správajú rovnako. Tento jav je veľmi užitočný, lebo pomáha pri spracovaní obrovského množstva informácií, ktorým sme dnes vystavení. Ale zároveň aj rizikový, ak nie je jasné a transparentné, ako tieto mašinky pracujú alebo keď sa ľudia nezaujímajú, čo sa s “ich” dátami robí. Dáta, špeciálne dáta o používateľoch rôznych aplikácií, sú dnes cenným obchodným artiklom. O to dôležitejšie je rozumieť, ako človek interaguje s aplikáciami, skúmať, ako tieto modely interpretovať, aby používateľ mohol porozumieť, čo o ňom reálne stroj vie.
Venujete sa aj umelej inteligencii. Vedeli by ste zovšeobecniť, nakoľko ju slovenské firmy využívajú vo svojich riešeniach?
Pred viac ako rokom sme robili prieskum využívania umelej inteligencie firmami na Slovensku.
„Z 247 respondentov 98 uviedlo, že nejakou formou pracuje s umelou inteligenciou.“
Či už priamo vyvíja systémy, ktoré majú prvky umelej inteligencie alebo ich používa či ich používanie konzultuje. Najväčším odberateľom AI riešení bol v tom čase finančný sektor. Za niečo vyše roka sa situácia určite mierne posunula a viac firiem minimálne zvažuje použitie riešení umelej inteligencie. Do popredia sa dostáva aj doprava a logistika, energetika a zdravotníctvo.
Na Slovensku sa robí mnoho zaujímavých projektov v oblasti umelej inteligencie. Máme však veľké rezervy. Vymýšľa a vyvíja sa u nás stále málo AI riešení, čo je pre zvyšovanie konkurencieschopnosti veľmi dôležité. Sme malá krajina, a preto sa musíme snažiť vytvárať riešenia, ktoré budú mať aj širšie využitie. Práve teraz vidím veľkú príležitosť pre nové riešenia v online priestore Internetu.
Názory na umelú inteligenciu sa rôznia. Mali by sme sa jej podľa Vás reálne obávať?
„Umelej inteligencie sa netreba obávať. Ak by sme sa mali niečoho obávať, sme to my, ľudia.“
Lebo len od nás závisí, čo sa bude ďalej diať, akým spôsobom a na čo budeme technológie, ktoré sú z princípu neutrálne, používať. V prvom rade by malo čo najviac ľudí technológiám rozumieť. Nemusí byť každý expert, ale tak ako sa učíme o ľudskom tele a snažíme sa pochopiť konanie ľudí okolo seba, mali by sme sa snažiť porozumieť konaniu počítačov, strojov. Aké majú limity, čo môžeme očakávať v interakcii? Je dobré vedieť, že aj stroj môže mať “predsudky”, ktoré vedia významne ovplyvniť výsledky a tým mnohokrát aj naše konanie. Faktom ale je, že tieto predsudky do strojov vnášajú ľudia – či už úmyselne alebo neúmyselne. Mali by sme čo najlepšie rozumieť všetkým procesom tak, aby sme mohli prevziať zodpovednosť za to, čo robíme s pomocou strojov.
Mária Bieliková
Za pomerne bežným slovenským menom stojí výrazná osobnosť - vedkyňa, informatička a bývalá dekanka Fakulty informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (FIIT STU). Je len 3. ženou, ktorej sa to na STU podarilo. Pod jej vedením dosahovali študenti a kolegovia nevídané úspechy na medzinárodnej úrovni. Osobnosť vedy a techniky 2010, IT Osobnosť roka 2016 a jedna z najmladších profesoriek na Slovensku, prof. Ing. Mária Bieliková, PhD. (54), študovala na Elektrotechnickej fakulte Slovenskej technickej univerzity. Počas doktorandského štúdia absolvovala stáž na The University of Sheffield vo Veľkej Británii. 13 rokov bola členkou výkonného výboru Slovenskej informatickej spoločnosti a členkou Akreditačnej komisie SR. Učarili jej najmä softvérové aplikácie a služby v prostredí Internetu a webu. Je autorkou mnohých štúdií a odborných publikácií zo sveta IT. Stála pri zrode a viedla Výskumné centrum používateľského zážitku a interakcie, úspešnú výskumnú skupinu PeWe (Personalized Web) a na fakulte zriadila Centrum priemyselného výskumu. Pôsobila ako členka správnej rady Spoločného výskumného centra Európskej komisie a expertnej skupiny pre umelú inteligenciu zriadenú Európskou komisiou. Angažuje sa v niekoľkých profesijných organizáciách, vedeckých výboroch a redakčných radách viacerých prestížnych vedeckých časopisov.. V roku 2019 bola jednou zo zakladateliek Slovenského centra pre výskum umelej inteligencie (slovak.AI) a v roku 2020 spolu so svojím tímom založila Kempelenov inštitút inteligentných technológií (KInIT), nezávislý inštitút, ktorý sa zaoberá výskumom inteligentných technológií, najmä umelej inteligencie. Dnes v ňom pôsobí ako generálna riaditeľka a výskumníčka.
Autor: Adriana Blahová
Ilustrácia: deminka.art
